Môžete to pripísať jednoduchej zvedavosti a v prípade chladničky viere v zázrak (zrazu sa tam niečo objavilo). Všetko je však komplikovanejšie a zároveň jednoduchšie, ako si dokážete predstaviť. Všetky tieto veci máme v mysli už od čias, keď naši predkovia prenasledovali mamuty. A po toľkých rokoch v nás prežili. Prečítajte si, odkiaľ pochádzajú vaše zdanlivo nevysvetliteľné zvyky.
Klebetný zvyk
Klebety sa vždy považovali za niečo nedôstojné. Vedci však tvrdia, že sa tohto zlozvyku nevieme zbaviť, pretože takéto veci spájajú ľudí od nepamäti. Pre človeka je ťažké existovať bez akýchkoľvek kontaktov a tak to bolo už v primitívnej spoločnosti, kedy všetci diskutovali medzi sebou. Práve to pomohlo ľuďom pochopiť, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc, aká by to mohla byť pomoc a koho je lepšie ignorovať alebo dokonca úplne vylúčiť z kmeňa. Byť v tom čase predmetom nie veľmi dobrých klebiet sa teda považovalo za mimoriadne nebezpečné, pretože výrazne podkopávalo šance na prežitie.
Zvyk veľa jesť
Od detstva si pamätáme, že rodičia vraveli niečo ako: „Neodídeš od stola, kým všetko nezješ.” A tak sme sa postupne naučili zjesť celú misku polievky či porciu zemiakovej kaše, hoci sme už boli sýty a tento zvyk v nás zostal.
Ak chcete za to obviňovať svojich rodičov nezabudnite tiež, že ich to niekto naučil. Našich rodičov to naučili ich rodičia. A ak budete pokračovať, tak sa opäť vrátime k našim dávnym predkom, ktorí si vypestovali zvyk veľa jesť.
Tí existovali v čase, keď bolo jedlo veľmi, veľmi vzácne. Preto keď našli zdroj potravy (napríklad čistinku, kde rástlo ovocie), radšej zjedli všetko naraz, pretože vedeli, že by sa sem už možno nevrátili, alebo by si jedlo mohol vziať niekto iný. A aj keď sa svet začal meniť zvyk zostal.
Zvyk pozerať sa
Aj táto vec nám bola odovzdaná od našich predkov. Čiastočne si to teraz môžete spojiť so zvedavosťou alebo nudou. Často sa pozeráte na ľudí okolo, či už v reštaurácii alebo napríklad v hromadnej doprave.
Naši dávni predkovia trávili väčšinu času snahou prežiť. Preto aby to zvládli, museli sa pozerať nielen očami, ale aj celým telom. Najmenší šelest v kríkoch mohol byť signálom, že je čas bojovať. Teraz sa vráťme k situácii v kaviarni, o ktorej sme hovorili na začiatku. Stále sa v nás nachádza pud sebazáchovy, najmä ak sedíme chrbtom k dverám. To znamená, že bez ohľadu na to, ako dobre sa cítite, na podvedomej úrovni nie ste úplne v bezpečí. Takže sa otáčate na všetky strany.
Zvyk neustále sa pozerať do chladničky
Každý z nás pri vstupe do kuchyne považuje za svoju povinnosť otvoriť dvere od chladničky a dôkladne preskúmať jej obsah. Aj keď ste celý deň strávili doma a v chladničke vám leží len pár kusov zeleniny a včerajšia polievka, aj tak to urobíte.
Táto situácia, ktorá sa nám neustále stáva, sa zdá byť dosť absurdná. Má to však aj normálne praktické vysvetlenie. Podľa mnohých vedcov, ktorí študovali kultúru, život a zvyky starovekého sveta, nemali vtedajší ľudia zariadenia na skladovanie potravín. A na úsvite evolúcie tiež neexistovali. Mozog tak nemohol vnímať skutočnosť, že niekto má jedlo, kým ho človek osobne neuvidí alebo sa ho nedotkne. Čas prešiel, ale zvyk zostal.
