Výstup na Jahňací štít: Októbrový sneh, lepiaca páska na podrážke a 28 km v nohách

Reštartni sa 01.11.2026 13:49 V prvej polovici októbra sme sa s Kristínkovou družinou rozhodli zdolať najnáročnejší cieľ tohtoročnej sezóny 7 kopcov 3 jazerá – Výstup na Jahňací štít . Hoci sme ako oficiálny záchytný bod deklarovali Červené pleso, v kútiku duše každý z nás vedel, že ak podmienky dovolia, potiahneme to až na samotný vrchol. Pre náročné prevýšenie a neistú jesennú predpoveď sa nás napokon v piatok večer na ubytovaní v Starej Lesnej zišlo len zopár. Dali sme predspánkové kalčeto a nastavili budíky na skoré ranné hodiny. Výstup na Jahňací štít od Zeleného plesa Ranný nábeh z Bielej vody na Brnčalku V sobotu ráno sme chytili prvý spoj do Tatranskej Lomnice a odtiaľ prestúpili na zastávku Biela voda. Po žltej značke sme nasadili rezký krok a prakticky bez zastavenia sme vyšliapali až k Chate pri Zelenom plese . Na terase slávnej Brnčalky sme si dali raňajky a vydýchli. Tu nás podľa plánu dobehol Tomáš, ktorý ráno štartoval z Prešova. Skutočná vysokohorská drina však začala až za chatou. Chodník sa začal prudko dvíhať a hoci bolo jesenne chladno, na slnečných serpentínach sme sa okamžite zapotili. Zhruba po hodine a pol stúpania sme dorazili k Červenému plesu . Pohľad do hlbokej Doliny Zeleného plesa bol famózny, no naše oči už smerovali vyššie – na mohutný skalný masív Jahňacieho štítu. V tejto výške sa v tieni skál objavili aj prvé zvyšky čerstvého snehu. 💡Praktické parametre výstupu Trasa: Biela voda – Chata pri Zelenom plese – Červené pleso – Kolový priechod – Jahňací štít a späť cez Tatranské Matliare do Lomnice. Celková dĺžka a čas: Približne 28 km, celkové prevýšenie vyše 1 350 metrov, čistý čas chôdze 8,5 až 10 hodín. Sezónna uzávera: Trasa na Jahňací štít podlieha zimnej uzávere TANAP-u . Technická náročnosť: Stredne ťažká až ťažká vysokohorská túra s reťazami, v jeseni hrozí námraza a snehové polia. Reťaze v Kolovom priechode a boj so snehom To najzaujímavejšie začalo pod Kolovým priechodom. Tu sa terén zlomil do strmých skál, prišli na rad oceľové reťaze a turistika sa zmenila na zapájanie všetkých štyroch končatín. Cez Vyšný Kolový priechod sme sa prehupli na severozápadnú stenu štítu. Slnečné lúče sem takmer nedopadajú, čo znamenalo výrazne viac snehu a primrznuté úseky. Na jednom mieste sme zle odbočili – chodníček nás doviedol k strmému zrázu, kde končil, a tak sme museli opatrne vycúvať späť. Nasledoval strmý žľab s ušliapaným, tvrdým snehom. Mačky by tu rozhodne neboli na škodu, no pomalým, sústredeným kladením nôh a testovaním každého úchopu na skale sme úsek bezpečne prekonali. Potom už zostávalo len sledovať hrebeňový chodník nahor. Na vrchole a operácia „odpadnutá podrážka“ Na vrchole Jahňacieho štítu nás čakala zaslúžená odmena: prakticky bezvetrie, ostré slnko a luxusný kruhový výhľad na Belianske Tatry, masív Ľadového štítu aj poľské Tatry. Hore bolo tak príjemne, že sme na chvíľu zhodili bundy a ostali v krátkych rukávoch. Radosť z vrcholu však trochu kalil Stankov stav výstroja – tesne pod vrcholom sa mu totiž kompletne odlepila a odpadla predná polovica podrážky na topánke. A to nás čakal technický zostup po reťaziach. Našťastie zafungovala tatranská solidarita: partia poľských turistov vytiahla z batohu širokú sivú „duct tape“ pásku a celú topánku mu poctivo zašmodrchala. Výstup na Jahňací štít Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene: juhozápadný cez Kolový priechod smerom ku Kolovému sedlu , kadiaľ vedie turistický značkovaný chodník severozápadný oddeľuje Jahňací kotol od Kotlinky pod Kolovým sedlom severovýchodný vedie cez Jahňací hrb do Kopského sedla. Túra kopské pleso jahňací štít preverí. juhovýchodný oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies, jeho dominantou je Kozí štít. Zostup, kamzíky a nočný pochod do Lomnice Zostupovali sme pomaly a sústredene tou istou žltou trasou . Kúsok nad Červeným plesom nám spoločnosť robila dvojica kamzíkov, ktorí sa bezstarostne pásli len pár metrov od nás. Na Chate pri Zelenom plese sme si dali teplú polievku a krátky oddych. Medzitým sa však Stankovi začala rozpadávať aj druhá topánka, a tak sme chatárov poprosili o ďalšiu rolku lepiacej pásky na provizórnu záchranu. Dolu dolinou sme vyrazili v podvečernom šere. Bolo jasné, že posledný autobus z Bielej vody nestíhame, preto sme na Rázcestí nad Matliarmi odbočili po modrej značke do Tatranských Matliarov. Do dediny sme dorazili už za úplnej tmy, svietiac si len displejmi mobilov. V Matliaroch začalo mrholiť. Stopovanie nevyšlo, a tak sme asfaltom odkráčali až do Tatranskej Lomnice, kde sa Tomáš odpojil na vlak do Prešova. Do Starej Lesnej už večer nič nešlo – namiesto čakania na taxík sme to zobrali pešo rovno na ubytovanie. Výstup na Jahňací štít dal zabrať. Do dverí sme vošli krátko pred deviatou večer s viac než 28 kilometrami v nohách. Nohy boleli, podrážky doslúžili, no ten pocit z prekonania samých seba stál za každý jeden krok! Príspevok Výstup na Jahňací štít: Októbrový sneh, lepiaca páska na podrážke a 28 km v nohách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.